Novela Obchodného zákonníka

Zákon č.87/2015 Z. z. (ďalej len „Zákon“ alebo “Novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 – Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)

Účinnosť zmien: od 01.01.2016

Predmet úpravy:

Spoločnosť v kríze

Novela zavádza do Obchodného zákonníka nový inštitút spoločnosť v kríze.

Spoločnosťou v kríze môže byť iba s.r.o., komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba a a.s.

Zákonom je vylúčené, aby sa stali spoločnosťami v kríze banky, zaisťovne, poisťovne, zdravotné poisťovne, správcovské spoločnosti, či obchodníci s cennými papiermi.

Zo zákona je spoločnosť považovaná za spoločnosť v kríze, ak je v úpadku, alebo jej úpadok hrozí.

Podľa platnej legislatívy sa spoločnosť nachádza v úpadku v prípade platobnej neschopnosti alebo ak je v predĺžení.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Spoločnostiam novela prináša povinnosť sledovať nielen či sa nenachádzajú v úpadku, ale aj to, či im úpadok nehrozí, čím zavádza nový pojem „hroziaci úpadok“.

Podľa Novely spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je v pomere menej ako 4 ku 100 pre rok 2016, 6 ku 100 pre rok 2017 a 8 ku 100 pre rok 2018.

Štatutárny orgán, ktorý zistí, že spoločnosť je v kríze je povinný urobiť všetko na odstránenie krízy.

V súvislosti s inštitútom spoločnosť v kríze, zákon zavádza aj pojem –  plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania, ktorý má ambíciu donútiť spoločnosť, resp. jej spoločníkov, resp. akcionárov, v prípade finančných problémov, oficiálne zvýšiť svoje základné imanie a nie zadlžovať spoločnosť v kríze prostredníctvom úverov alebo obdobných plnení.

Podľa schválenej Novely bude plnenie poskytnuté spoločnosti v kríze vždy považované za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania a získa charakter podriadenej pohľadávky s oprávnením byť uspokojený až po uspokojení ostatných veriteľov.

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne:

a) člen štatutárneho orgánu, zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, členom dozornej rady,

b) ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

c) tichý spoločník,

d) osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c),

e) osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).

V prípade, že plnenie poskytuje niektorá z vyššie uvedených osôb, tak pôjde vždy o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, bez ohľadu na to, či sa spoločnosť nachádza v kríze alebo nie, nimi poskytnutý kapitál do spoločnosti sa stáva podriadeným záväzkom spoločnosti a v prípade, že sa spoločnosť dostane do krízy, bude platiť zákaz vrátenia tohto plnenia až do prekonania krízy.

Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie nahradzujúce vlastné zdroje poskytnuté osobou, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, bolo poskytnuté niektorou z vyššie uvedených osôb.

Počas krízy sa plnenie považuje za nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia :

a) táto okolnosť vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti,

b) táto okolnosť by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo

c) ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená.

Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je :

a) plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu,

b) poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane,

c) odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane,

d) bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Nová právna úprava vyslovuje zákaz vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. V prípade, že k vráteniu plnenia došlo, tak celá hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom sa musí spoločnosti vrátiť. Za vrátenie takéhoto plnenia ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje. Povinnosť ručiť vzniká taktiež tomu štatutárnemu orgánu, ktorý plnenie nevymáhal späť a o tejto povinnosti vedel alebo mohol vedieť s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.

Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.

Pre účel vrátenia vkladu sa za spoločníka považuje aj :

a) bývalý spoločník, ak k plneniu došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo

b) osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od takéhoto plnenia.

Pre účel vrátenia vkladu je plnenie poskytnuté v prospech spoločníka, ak je poskytnuté :

a) tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

b) blízkej osobe spoločníka,

c) osobe konajúcej na účet spoločníka.

Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Hodnota vkladu vráteného v rozpore s vyššie uvedeným sa musí spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.

Splnenie tejto povinnosti nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán je povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore s Obchodným zákonníkom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie poskytnuté spoločnosťou bez primeraného protiplnenia osobe, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, bolo vrátením vkladu niektorému zo spoločníkov spoločnosti.

 

Vylúčenie zástupcu spoločnosti na základe rozhodnutia súdu

Rozhodnutím súdu môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

Vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté.

Kto osobne alebo prostredníctvom iných osôb koná ako vylúčený zástupca, vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení.

V súvislosti s porušením povinnosti štatutárneho orgánu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, súd tiež  môže rozhodnúť o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa nového §74a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Inštitút zmluvnej pokuty, v súvislosti s nesplnením povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predĺžení, je taktiež novinkou. Výška zmluvnej pokuty je vyjadrená priamo v zákone ako polovica najnižšej hodnoty základného imania. Zmluvná pokuta sa nedá vylúčiť dohodou ani spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

 

Register diskvalifikovaných osôb

V súvislosti s vylúčením členov štatutárnych orgánov novela zavádza aj register diskvalifikovaných osôb, ktorý bude obsahovať údaje o fyzických osobách, ktoré boli na základe rozhodnutia súdu vylúčené z výkonu funkcie v obchodných spoločnostiach a družstvách.

Register bude neverejným registrom, z ktorého bude môcť žiadateľ za poplatok získať informácie, či o ňom v registri záznam je alebo nie je.

Výpis z registra diskvalifikácii nebude tvoriť povinnú prílohu k návrhu na zápis do obchodného registra, nakoľko registrový súd si bude sám pred vykonaním zápisu do ORSR preverovať, či osoba, ktorá sa navrhuje zapísať do funkcie obchodnej spoločnosti alebo družstva nebola z výkonu tejto funkcie vylúčená.

Register diskvalifikovaných osôb bude vedený na Okresnom súde v  Žiline pre územie celej SR

 

Zánik povinnosti vytvárať pri zakladaní povinnosti osobitný účet v banke

Pri zakladaní spoločnosti zaniká povinnosť zložiť vklady spoločníkov, ktoré tvoria základné imanie spoločnosti na osobitný účet v banke, ktorý bol povinný zriadiť správca vkladu a následne výpis z tohto účtu, spolu s písomným vyhlásením správcu vkladu bolo potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.

Zákon dáva spoločníkom pri zakladaní spoločnosti, opäť možnosť vkladať vklady aj v hotovosti a namiesto výpisu z účtu bude potrebné písomné vyhlásenie správcu vkladu o ich splatení tak, ako to bolo do 1.1.2013.

 

Zákaz vrátenia vkladu – rozšírená novelizácia

Okrem zákazu vrátiť spoločníkovi majetkovú hodnotu, ktorú do spoločnosti vložil, ktorý novela zaviedla už s účinnosťou k 29.4.2015, od 1.1.2016 bude v rozpore so zákonom vrátenie akéhokoľvek plnenia bez primeraného protiplnenia, poskytnutého spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť.

Pôjde o všetky transakcie, ktoré sa uskutočňujú v prospech spoločníka za podmienok nie obvyklých v bežnom obchodnom styku – dar, bezplatný prenájom motorového vozidla, bezúročná pôžička spoločníkovi…

 

Ustanovenie o regulácii transakcií s konfliktom záujmov sa ruší pre s.r.o. – § 59a

Od 1.1.2016 bude môcť s.r.o. nadobúdať majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom, spoločníkom či s osobami, ktoré sú im blízke

Pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov sa ponechajú len pre akciové spoločnosti

Novela upravuje následky plnenia podľa neúčinnej zmluvy a hovorí, že takéto plnenie musí byť spoločnosti vrátené podľa zásad o bezdôvodnom obohatení a členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia tohoto plnenia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Okrem nich povinne ručia aj tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti vedeli.